Pár riadkov o histórii
basketbalu.

Prvé hry, ktoré
pripomínajú dnešný basketbal už iba v hrubých obrysoch hrali už starí Mayovia a Aztékovia. Mayská podoba sa nazývala Pok-Ta-Pok
a Aztékovia svoju hru nazývali Tlachtli. V oboch prípadoch hlavným rysom hry bolo, že
„hráči“ sa snažili vhodiť loptičku do vymedzeného priestoru –
koša, ktorý bol umiestnený vo výške – obvykle na strome. Hry boli
súčasťou náboženských obradov.
Moderný basketbal však
svetu priniesiol Dr. James
A. Naismith, ktorý sformuloval 13 základných
pravidiel novej hry, ktorú začali používať jeho študenti na springfildskej univerzite. Stalo sa tak v zime roku
1891, keď študenti vymenili futbalové ihrisko za telocvičňu
a kreatívny učiteľ – Dr. Naismith tak
novou hrou oživil hodiny telocviku a popreháňal nudiacich sa
študentov.
Basketbal sa potom veľmi rýchlo začal
šíriť v USA a čoskoro ho hrali na všetkých univerzitách aj
stredných školách. Ani cesta do Európy netrvala dlho a aj tu zaznamenal
obrovský úspech medzi mládežou. Na Slovensku sa basketbal začína
spomínať po prvý krát v súvislosti s letnými tábormi YMCA,
a prvý zápas sa vraj odohral v Žiline v roku 1919, kde ho
predvádzali americkí lektori. Prvé slovenské pravidlá vydal Ján Kopal a F.M.Marek. Ján Kopal sa tiež považuje za zakladateľa
a veľkého propagátora slovenského basketbalu. Pre svoje družstvo YMCA
usporiadal prvý zápas v Bratislave, v Medickej záhrade v júni
roku 1922. V roku 1930 už vo vtedajšom Československu existovalo 58
družstiev a vôbec prvé majstrovstvá sa uskutočnili v Brne aj za
účasti YMCA Bratislava a Marathon Žilina.
Na olympiáde sa basketbal po prvý krát predstavil v roku 1904 /St. Luis/
a 1924 /Paríž/, ešte ako ukážkový šport a do oficiálneho programu bol
zaradený v roku 1936 /Berlín/ Štartovalo tu až 21 tímov a basketbal naberal
na obrovskej popularite.
Medzinárodná amatérska
federácia basketbalu – FIBA bola založená 18.6.1932 v Ženeve
a vtedajšie Českoslovesnko bolo
zakladajúcim štátom.
Basketal má 115 rokov!!!
Pre začiatočníkov a najmenšie deti boli sformulované pravidlá minibasketbalu. Hrá sa s menšou loptou /č.5/ a kôš
je umiestnený vo výške 260 cm. Výška
normálneho koša je 305 cm. Ale viete, že celkom na začiatku bol koš /košík na ovocie/ umiestnený na podlahe haly. Dokonca
lopta nebola guľatá, ale vajcovitá, podobná rugbyovej. Bolo to preto, že hru
využívali veľmi radi práve rugbysti vo svojom prechodnom
zimnom tréningovom období. Hráči však často kôš bránili vlastným
telom, dosiahnuť kôš bolo veľmi obtiažne a hra bola nudná. Revolučnú zmenu priniesol
opäť J. Naismith, keď loptu vymenil za
guľatú, znížil počet hráčov na ihrisku a kôš umiestnil na zábradlie
balkóna gymnastickej haly. To nielen zamedzilo hráčom „zakryť“
cieľ, ale hra sa stala atraktívna – pre divákov. Tu kdesi siahajú pramene
súťaženia v basketbale. A ešte romantickejší je vznik
basketbalovej dosky. Diváci, ktorý si prišli pozrieť zapolenie
dvoch družstiev sa často chceli „zapojiť“ do hry a z balkóna
dočahovali na vystrelenú loptu, menili jej smer, bránili jej v tom aby
padla do koša, alebo naopak, neraz ju tam sami usmernili. Preto Naismith namontoval za kôš veľkú dosku, ktorá bránila divákom
zasahovať do hry. Hráči ihneď začali dosku využívať vo
svoj prospech a nové techniky streľby hru ešte viac zatraktívnili.